Autor článku
Lucia Koutníková, speváčka, modelka a budúca právnička. Že je toto nemožná kombinácia a nedá sa to zvládnuť? Lucia je toho živým dôkazom! Poďme ju vyspovedať, ako sa k tomu všetkému vôbec vlastne dostala!
Ahoj Lucka, od koľkých rokov sa spievaniu venuješ a ako si sa k tomu dostala?
Ahoj Tebe aj všetkým čitateľom. K hudbe som bola vedená od malička. Tato mi púšťal najväčších hudobných velikánov a maminka si chcela pravidelne spievať. Dlhé roky som chodila len na hodiny klavíra a až tak v dvanástich som sa sama od seba rozhodla, že chcem spievať. Nevedela som, či mám talent, ako sa k tomu dostať, ale nielen vlna High School Musical vo mne vzbudila odhodlanie si ten sen splniť. Po dvoch rokoch navštevovania rôznych zborov a súkromných hodín spevu zasiahol osud a jeden kamarát gitarista zazvonil u nás doma so správou, že im vypadla speváčka v kapele. Mala som asi štrnásť rokov a všetko začalo strašne rýchlo - jedna kapela, druhá, nekonečné skúšky, koncerty, nahrávanie... Musela som rýchlo zabojovať s trémou a veľmi zapracovať na speváckej technike, pretože som bola stále spevácky začiatočník! Našťastie tu boli ľudia, ktorí mi verili a vďaka tomu som, kde som.
Niekomu z čitateľov môžeš byť podľa fotiek povedomá! Povedz nám, kde všade sme ťa mohli vidieť?
S tým, že začínam byť ľuďom povedomá, sa stretávam asi posledné tri roky. Rozhodne za to môže naša kapela Electrophonix, s ktorou hráme v kráľovohradeckom kraji veľmi často. Najväčšie akcie, kde sme hrali, bol Hradecký Majáles, na ktorom ma zastavilo so žiadosťou o fotku dosť ľudí. Potom napríklad keď som si bola kúpiť knižky, kafe.. Je to strašne milé, rozžiari mi to celý deň, ale vždy tomu zo začiatku nemôžu trochu uveriť, tak sa s tými ľuďmi dlho rozprávam, kde že ma počuli a tak ďalej. A najväčší tento “spoznávací boom” nastal po Superstar, ktorej som sa minulý rok zúčastnila.
To musela byť skúsenosť na nezaplatenie! Ako na Superstar spomínaš? Po tom všetkom, zúčastnila by si sa znova nejakej speváckej súťaže?
Ja som dlho premýšľala, či do takej súťaže ísť. Nakoniec som si povedala, že nie je čo stratiť, že by som si len donekonečna pokladala otázku, aké by to bolo. Skúsenosť to bola veľká, predovšetkým v pohľade na to, ako to v televízii chodí. Navyše som spoznala niekoľko super ľudí, všeobecne v zákulisí panovala skvelá kamarátska atmosféra. Na druhú stranu to prinášalo pár negatív, naozaj sme sa moc nevyspali, tak dve hodiny denne, čo ja nenesiem moc dobre ako veľký spáč. :) Mohla by som o tom hovoriť hodiny - o porote, o tréme, ktorá je pred kamerami o toľko väčšia, o všetkých pocitoch... Znovu by som sa Superstar asi nezúčastnila. Ako už som povedala, bola to veľká skúsenosť. Spätne to vidím ako takú čiaru v živote, za ktorou som našla svoje trochu nové ja. Došla som k presvedčeniu, že pokiaľ človek chce niečo dosiahnúť, musí začať u seba a nečakať v kúte, kým to príde samé.
Povedz nám niečo o kapele. Akým hudobným smerom idete?
Volá sa Electrophonix, čo má signalizovať našu ojedinelú zostavu, a to že máme v kapele elektrické smyčky. Venujeme sa špeciálnym úpravám najväčších svetových hitov, ako tých najnovších, tak aj nejakých “oldies”. Teda sme coverband, ktorý sa snaží o spojenie výnimočného zvuku a najznámejších songov.
Prečo si sa vôbec rozhodla študovať právo a nie práve konzervatórium?
Doteraz nie som stopercentne rozhodnutá, čo chcem v živote robiť. Nechávam všetkým príležitostiam otvorené vrátka. Pred maturitou som sa ale skrátka rozhodla neriskovať. Kariéra v umení predsa len občas pripomína horskú dráhu. Právo beriem ako kvalitnú školu, ktorá ma pripraví na povolanie, nech už sa hudba v mojom živote vydá akýmkoľvek smerom. Síce občas závidím kamarátkam, čo už hudbu učia a strašne by ma lákalo deti učiť spievať, ale najväčším vzorom mi zostáva Jiří Macháček, ktorý je ako doktorom práv, tak hercom a spevákom.
Ako vyzerá tvoj pracovný deň? Máš toho naozaj dosť a musí to byť pekná fuška všetko skĺbiť s osobným životom.
Môj deň? Tak to sa delí na dva typy - obdobie skúškového, kedy sedím cca dva mesiace doma v teplákoch a okuliaroch a len sa sústredím na nekonečné hromady zákonov s čajom, a potom tie ostatné dni, kedy býva týždenný harmonogram nabitý od začiatku až do konca. Napríklad deň vyzerajúci takto: ráno do Olomouca do školy, poobede do Brna na fotenie, večer do Hradca Králové na koncert s kapelou a druhé ráno do práce.
Aké máš plány do konca tohto roka? Kam si ťa môžeme prísť vypočuť?
Rozhodne všetky pozývam na Hradecké Dožínky 14. septembra. Ten deň máme s kapelou rovno trio, o desiatej budeme na Kukse, kde prebieha obľúbené vinobranie, potom sa presúvame na súkromnú akciu a nakoniec od 16.00 tie Dožínky. O ďalších koncertoch sa čitatelia môžu dozvedieť na facebooku a instagrame mojom alebo kapely. S kapelou ako každý rok plánujeme nacvičiť nové piesne, dokonca sa pomaly rodí veľké promo video. Mňa osobne v októbri čaká veľká cesta do Hong Kongu, kde je v jednaní mesačné fotenie a možno aj spievanie. Moc sa teším!
Poznáš značku Vuch? Čo hovoríš na naše kabelky a prečo si si vybrala práve kabelku Sebel?
Pár mojich kamarátok značku vuch predo mnou už spomenulo, ale nikdy som na ich stránky nezavítala. Až teraz som objavila, aké krásne produkty majú. Veľmi ma lákali kabelky Jacqelin, ktorých vzhľad bol toto leto obrovským hitom. Ale blíži sa jeseň, tak som zvolila krásnu a elegantnú Sebel.
Prajeme ti Lucka veľa šťastia a množstvo krásnych zážitkov v Hong Kongu!
TIP: Kabelka Sebela
